Hudobné Vitamíny III. – Symbióza vs. Súboj titanov?

Autor: Monika Rusinová | 20.2.2012 o 0:00 | Karma článku: 2,39 | Prečítané:  354x

Seriózne vyzerajúci páni, a tiež dámy zväčša v tmavom oblečení so sústredeným výrazom a nástrojom v ruke verzus takisto tmaví muži a ženy, často s tetovaním a piercingom, na pódiu ako odtrhnutí z reťaze a často pútajúci pozornosť extravagantným zjavom, správaním a životom. Ak by bol pohľad na klasickú hudbu a alternatívnu rockovú hudbu 21. storočia takto stereotypný, zdá sa, že nie sú v žiadnom prípade schopné koexistencie. Je to však naozaj tak?

Veľa ľudí sa zhoduje v tom, že to, čo prináša 21. storočie na poli hudby je neporovnateľné horšie už v porovnaní s poslednou dekádou 20. storočia. Už len nostalgicky spomínajú na skutočný rock. Naopak, klasikovia ako Mozart, Vivaldi, Beethoven, Strauss a ich tvorba prežívajú storočia, no zdá sa (ale len na prvý pohľad), že nemajú čo povedať novej generácií.

Vkus a výber hudby je záležitosť čisto subjektívna. Podľa mňa môže existovať medzi týmito stáročiami oddelenými hudobnými smermi symbióza, dokonca by som povedala, že alternatívny rock si berie inšpiráciu aj z klasiky. Už som v prvej časti cyklu o VSQ sa snažila poukázať na krásne spolužitie sláčikových nástrojov a aj tvrdšieho rocku staršieho dáta. Aktuálne storočie ponúka nové objavy, a tiež zaužívané rockové značky kvality, ktoré sa bez problémov prepracovali cez hranicu milénia a nestratili nič na bývalej kráse, práve naopak. A VSQ bolo pri tom, aby ich posunuli ešte na vyšší level.

U2 – Beautiful Day (2000)

Zvuk zo začiatku milénia tak ako ho nepoznáte. Od začiatku do konca je to „óda na nádherný deň“. Predstavte si akékoľvek nádherné miesto, je úplne jedno či je to piesočná pláž s kokosovými palmami, zasnežené vrcholky Tatier alebo západ slnka na jachte, a výsledok máte zaručený. Dokonalá relaxácia mysle, aj keď som po uši zahrabaná v knihách. Jednoznačne predčí originál.

Red Hot Chili Peppers - Californication (2000)

Pamätáte si ešte na videoklip, kde to vyzerá ako vo videohre? Je to prvá vec, ktorá mi príde na um pri tejto piesni. Precíznosť je dokonalá, nonšalantnosť z originálu sa preniesla aj sem, to však neplatí o refréne, ktorý priam vybuchuje. Úplne počujem ho husle spievajú „Californication“. Znie to ako skladba pôvodne zložená pre symfóniu – ďalší dôkaz spolužitia rocku s klasikou.

Muse – Time is Running Out (2003)

Ako inak sa dá poukázať na krásu spojenia rocku s klasikou ako coverom skupiny, ktorá to robí aj vo svojej originálnej tvorbe? Pre mňa králi alternatívy lepší naživo a táto úprava zmenila na ešte viac príťažlivú, „tangoidbú “ verziu. Tu netreba slová, trúfalosť z toho sála sama. Je to jedná z prvých vecí, ktorú som počula od VSQ a ešte stále mi spôsobuje zimomriavky.

Evanescence – My Immortal (2003)

Ak vás dojal originál, tak teraz si naozaj pripravte vreckovku. Melancholická, ešte viac smútkom podčiarknutá nálada je niekoľkokrát intenzívnejšia ako v pôvodnej verzii. Ak vás nezachytí brilantne zvládnuté intro, tak nástup na slohu vás dostane. Interpretované s citom a moje obľúbené pasáže sú bez chyby! Nádherné zakončenie. Čo k tomu dodať? Asi len Bravó!

Green Day - Boulevard of Broken Dreams (2004)

Green Day nabral späť svoju minulú slávu a podarilo sa im to so štýlom. S radosťou som si originálnu verziu dávala hlasnejšie v rádiu a sledovala videoklip na Mtv. Dokonca by som povedala, že táto verzia ešte viac zdôrazňuje „feeling“ videoklipu – v púšti, sám s rozbitými snami. Je to ako ideálny sound track do nejakého westernu alebo historického filmu. Jedna úprava piesní od Green Day lepšia ako druhá, bolo ťažké vybrať.

My Chemical Romance – Welcome to the Black Parade (2006)

Boli vyhlásení za Best Band of the Planet 2006 aj vďaka tejto podľa Mtv piatej najlepšej novodobej rockovej hymne. Všeobecne albumom The Black Parade urobili dieru do sveta a nechtiac sa zviezli na vlne emo aj napriek tomu, že túto nálepku striktne odmietajú. Rozhodne lyrickejšia ako pôvodná verzia, no aj tak tam ostávajú zachované tie emócie vyvolávajúce prvky – smútok, odhodlanie, osudovosť, bojovnosť a skoro až radosť. Človek normálne dostáva chuť urobiť niečo dobre pre tento svet. Tu sa naplno prehavilo, že tvorba My Chemical Romance nie je „trieskanie do nástrojov“ a „nezmyselné škriekanie“, ako si mnohí ľudia mylne myslia.

Linkin Park – What I`ve Done (2007)

Albumom Minutes To Midnight si Linkin Park upevnili už pevnú fanúšikovskú základňu a získali si nových fanúšikov ich nu-metalom nasiaknutými hitmi. Musím sa priznať, že tento album sa mi páči viac ako ich novší Thousand Suns. Začiatok ma zachytí práve svojou temnosťou a tajomnosťou a tie husle tvoriace vokálovú líniu sú úplne fantastické, či už v slohách alebo v refréne. Občas sa zdá, ako keby ani nehrali husle, ale spieval tam dokonalo zharmonizovaný zbor. Od začiatku do konca udržuje tempo a pozornosť fantastické čelo v kombinácii s vybrnkávaním druhých huslí.

Paramore – Misery Business (2007)

Nie som nejaký veľký fanúšik tejto skupiny, v podstate mám naozaj rada len originál a túto verziu. Je tu nádherné počuť, ako rýchlo sa dá hrať na husliach. Harmonizovanie huslí v refréne je druhé plus tejto úpravy. Určite by som si to pustila ako hudbu do pozadia pri nejakej filmovej naháňačke. Vždy ma veľmi nabudí a hlavne keď pracujem na seminárnych prácach do školy, píšem ich o dosť rýchlejšie. Nie som ani rušená textom piesne, ktorý zvyčajne láka k tomu, aby som sa pridala. Čo viac si priať?

Florence and the Machine – Dog Days Are Over (2008)

Ešte predtým, ako som vôbec tušila, kto spieva Dog Days Are Over, som zvykla si púšťať dokola trailer na Jedz, modli sa a miluj vraviac si, „aká je fantastická tá inštrumentálna hudba v tomto traileri“. Vždy ma rozveselila, dobre naladila a zároveň bola miestami tajomná (obdivujem Florencinu schopnosť vyspievať vysoké noty a zároveň zdramatizovať výsledný produkt). Páči sa mi, ako zostali VSQ verní dynamike a gradácii pôvodnej verzie, len tak ďalej!

Coldplay – Paradise (2011)

Tak ako existuje láska na prvý pohľad, pre mňa existuje aj láska na prvé počutie. A táto pesnička je dokonalý príklad, a je jedno, či v pôvodnej alebo upravenej verzii. Radím ju ako prototyp do kategórie „Fantázia v pohybe“ – ten typ piesní, ktoré vás nutí si vymyslieť scénickú tanečnú choreografiu a v niektorých prípadoch (ako je ten môj) si vizualizovať krasokorčuliarsku choreografiu. VSQ neskončilo pri upravovaní pri tomto albume, do parády si vzali aj tie predchádzajúce a rozdelili ich na dve časti. Nechýbajú tam hity ako Fix You, Yellow, Viva La Vida, Scientist a veľa iných známych aj menej známych piesní od Coldplay. Vrelo odporúčam!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?