Hudobné Vitamíny IV. – Príbehy bez slov

Autor: Monika Rusinová | 6.3.2012 o 18:00 | Karma článku: 3,53 | Prečítané:  213x

Všetky koververzie doteraz boli malými príbehmi bez slov. Avšak, tak ako každý človek milujúci hudbu, aj ja mám svojich osobných favoritov. Je to pre mňa 10 verzií, ktoré jednoducho počúvam. Nie je počúvanie ako počúvanie. Počúvam o čom hudba rozpráva, nechávam sa ňou viesť. Zatváram oči, nevnímam nič - len zvuk. Stav bez tieže, pozemskej tieže starostí. Iný svet. Môj svet. Aj váš svet.

John Lennon – Imagine (1971)

Ťažko nájsť slová. Slzy sa tisnú do očí. Originál je dielo velikána s víziou a táto verzia sa doslova skláňa pred ním, tak ako by to malo byť u správnej koververzie. Pre mňa bude vždy veľa znamenať – jednoduchá zároveň podmanivá; nenápadná, a zároveň má čo povedať. Je ako život sám, ako najtajnejšie predstavy – môžeme pri tých farebných predstavách ostať, no môžeme ich posunúť aj realizácie. Počiatok, a na nás záleží, či aj koniec. Tento kúsok neba je inšpiráciou na pokračovanie. Vďaka John a VSQ.

Bob Dylan – Knockin` on Heaven`s Door (1973)

Plavím sa po rieke - to je presne to, čo vo mne evokuje predohra. Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Jedného dňa budeme aj my klopať. Na ktorú z brán budeme klopať, záleží od nás. K momentu prechodu sme každou sekundou stále bližšie (je strašné si to uvedomiť, ale je to jedna z najväčších právd – každého pozemská púť raz skončí). Táto pieseň mi dáva pocit, že každý má právo žiť. Každý má právo žiť a dostať šancu žiť tak, aby raz mohol klopať na nebeskú bránu.

Lynyrd Skynyrd – Sweet Home Alabama (1974)

Veľmi obľúbená vec podľa mňa vo všeobecnosti (výnimky potvrdzujú pravidlo), funky veselá, roztancuje celé telo, dostanem vždy chuť si vybehnúť do lesa s priateľmi an jednu z tých turidtických výziev alebo vtrhnúť do saloonu na Divokom Západe. Nikdy nestarnúca. V tejto verzií neodolateľná. Citlivo dodané bicie, sólujúce husle dosahujúce skoro kozmických výšok (preto odporúčam dať hlasno, no v žiadnom prípade nie najhlasnejšie!) uvádzajúce do tranzu. Fantázia v pohybe.

U2 – With or Without You (1987)

Zimomriavky. Prvé tóny prichádzajú akoby z veľkej diaľky. Keď sa pieseň rozbehne zdá sa vám známo-neznáma. A keď sa vaše oči uprú na prvé slová na obrazovke (toto je ukážka toho, ako je možné hudobné umelecké dielo ešte aj vizuálne vylepšiť) na najbližších pár minút sa od nej neodtrhnú. Je to, ako keď počúvate príbeh, ktorý je rozprávaný s citom a zároveň so zanietením, ako tá najkrajšia romanca. Tak ako vás počiatočné tóny citovo rozkolíšu, tak to spravia aj záverečné. Úplne iný svet.

Guns n` Roses – Welcome to the Jungle (1987)

Že vítajte v džungli! Ostrý začiatok, pripojenie sa ostatných nástrojov – a potom zrazu bongá! Ocitli sme sa v srdci džungle prítomní na rituáli starodávneho afrického kmeňa. Bežím si ďalej, prekonávam rieky, predieram sa cez hustý porast, zliezam po lianách, zažívam románik ala Tarzan a Jane, ktorý je zas a znova v ohrození – tak sa opäť brodím cez džunglu – tentoraz ma prenasledujú aj moskyty – a keď si mám vybrať medzi maláriou a zoskokom z útesu do mora, volím radšej more – a prásk! Tak ako v origináli, v celej piesni sa niečo deje, je to ako byť na šialenej horskej dráhe a po skončení chcieť ísť ešte raz! ONE MORE TIME!

Aerosmith – I Don`t Wanna Miss a Thing (1998)

Počujem zvoniť svadobné zvony – husle sa jemne rozozvučia do ticha – všetci vstanú. Postupne vchádzajú najmenšie družičky v ružovučkých šatách a rozhadzujú lupienky, prichádzajú ostatní družbovia a družičky. Ženích už netrpezlivo vyzerá svoju milú. Pri nástupe refrénu sa objaví prežiarená slnkom, v nádherných bielych šatách s jemným úsmevom na perách. Celý kostol sa nadchýna nad krásou dievčaťa, ktoré si po boku vedie jej hrdý otec. Obrad je krásny, prichádza vyvrcholenie – Budem Ťa milovať a chrániť, v zdraví i v chorobe, šťastí i v nešťastí, kým nás smrť nerozdelí. Výmena prsteňov, osudové „áno“ a prvý manželský bozk. Teraz sú svoji – manžel nesie svoju manželku cez prah kostola. Neopísateľné šťastie.

Chemical Romance – Vampires Will Never Hurt You (2002)

Jedna jediná výnimka (okrem originálu), kde tolerujem hocičo spoločné s upírmi. Vďakabohu, že MCR nedali svoju hudbu do služieb Twighlihgtu (stačí, že to spravili Muse a Linkin Park – moji obľúbenci – My Chemical Romance z toho vynechajte!) Ich prvý, ešte hlboko undergroudový hit z debutového albumu. Je to ešte divokejšia horská dráha ako pri Welcome To The Jungle – tvrdšie pasáže sa striedajú s pasážami doslova naratívnymi, rozprávajúcimi o naliehavej (smutnej či veselej) emócii, ku koncu to začína znieť potmehúdsky až hravo. Je to ako, keby ma naháňala svorka vlkov a bežala som lesom, ktorý miestami je do kopca a miestami to ide teda riadne dolu kopcom – v ceste samé prekážky a ich oči ma všade prenasledujú – až ma obkľúčia. Či chcem alebo nechcem - radšej nechcem vedieť, ako by to pokračovalo ďalej (preto ide hudba do stratena ). Pestré, divoké, neprekonateľné. Čo tam po tých upíroch z originálu 

Switchfoot – Dare You To Move (2004)

Moja prvá VSQ láska – úplne prvá úprava, ktorú som kedy počula. Prvá láska nikdy nehrdzavie. Je špecifická – okrem prvej lásky aj táto pieseň. Vždy rozpráva iný príbeh. A vždy je o nejakom mieste, ktoré milujem. Úvodná predohra je ako lúka, keď po nej bežím dolu kopcom, nástup na refrén je ako vlny v Chorvátsku, pasáž „dare you to move“ je ako údiv pri výhľade z Priečneho Sedla priamo na polozamrznuté pleso, pasáž „the salvation is here“ je ako svätojánske mušky v lese alebo keď padajú hviezdy počas augustovej noci. A veľké finále je ako západ Slnka, úplne jedno či za vrcholky hôr alebo za more. Jedna pieseň – mnoho zážitkov.

The Fray – How to Save a Life (2006)

Slabosť pre túto pieseň, takmer neopísateľná. Veľa pre mňa znamenal originál. Táto verzia poňala toľko emócií – smútok, nádej, prosba o odpustenie, zúfalstvo. Filozofia života. Každý deň vychádza pomaly Slnko na oblohu, či už je zamračená alebo jasná ako krištáľ. Máme pozerať hore, no aj an človeka vedľa seba. Rozmýšľať, ako zachrániť život. Nie je lepší balzam ako tento jemno-silný zhluk tónov. Ak by som mala dať svojim pocitom melódiu, jednoznačne by som vybrala túto. (niekedy naozaj skladám text len tak do melódie – najlepšia terapia!)

Muse – Starlight (2006)

Originál mám veľmi rada. Nie, milujem ju, je to jedna z mojich vôbec najobľúbenejších piesní, ktoré boli kedy napísané. Na Youtube sú dve verzie - jedna s pridanými perkusiami a bez nich. Zvolila som tú s perkusiami, lebo oveľa lepšie vystihuje náladu piesne a video k nej je tiež fantastické (vraj tam spievajú úplne inú pesničku, tuším Hystériu, ale to je jedno – sedí to takmer presne). Dokonalosť sama. Ako keby vesmír spieval o láske. Ako je vzdialená a zároveň blízka. Žiarivá ako hviezdy a niekedy temná ako čierna diera. Ocitli sme sa na Severnom Póle počas polárnej noci. Biely sneh a celý deň len hviezdy. Vec, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani vo filharmónii. Ďalšia „fantázia v pohybe“ do zbierky. Považujem ju aj za dobrú goodbye pieseň. Je optimistická, plná nádeje. Ja dúfam, že sa vám cyklus Hudobné Vitamíny páčil. Do čítania a počúvania niekedy nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?