reklama

Hudobné vitamíny I. – Pocta legendám

Chýba mi pravá, nefalšovaná hudba. Z rádia sa na mňa valia poväčšine iba smeti, samozrejme, česť výnimkám. Texty o „nikdy nekončiacej party“ na spôsob „tuc tuc“ sú pre mňa zaujímavé tak možno na tancovanie, ale inak? Hudba v dnešnej dobe stráca hodnotu. Je to ako fastfood bez žiadnej výživovej hodnoty, a to na dennom poriadku. Komu táto nekvalita prekáža, si hľadá alternatívny zdroj „vitamínov“ a to podľa možnosti nevyčerpateľný. Náhodou som pri brázdení na YouTube narazila na zdroj, ktorý som doteraz nevyčerpala  a oslovil ma natoľko, že sa musím už konečne podeliť. Dámy a páni – predstavujem vám Vitamin String Quartet!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Skupina ľudí, ktorá transformuje známe piesne tak, aby ich mohol hrať mini symfonický orchester – dve husle, viola a čelo, sem tam nejaké perkusie alebo klavír, hlavnú rolu hrajú však sláčikové nástroje. A poviem vám, robia to priam majstrovsky. Je to úplne nový druh krásy, ktorý mi tak dlho chýbal, síce bez vokálov, ale o to presvedčivejší a sú naozaj pre mňa vitamínmi v tejto tak hudobne nezdravej dobe. Títo hudobní mágovia si dali podľa mňa veľmi príznačný názov.Povedzte mi nejakého hudobného interpreta a ja vám zaručene od nich poskytnem koververziu. Dodnes ma fascinuje ich multižánrovosť a zatraktívnenie piesne natoľko, že sa buď nanovo zaľúbite, alebo ju prestanete nenávidieť (aspoň v tejto verzii). Postupne by som chcela predstaviť aspoň zopár ich mini-symfónií, nedá sa sem však nasťahovať celá ich tvorba (sedem stoviek videí – počet stále rastie), no aspoň zopár, od ktorých sa dá efektne odraziť. Vitamin String Quartet sa nezľakol výziev a transformoval aj tvorbu legiend – ten typ interpretov, ktorých hudba je nadčasová, či už sú momentálne aktívni, alebo z rôznych dôvodov museli ukončiť naštartovanú kariéru. Všetko od klasických Beatles cez úderných AC/DC až po tanečného Jacksona. A toto je len prvá časť, ktorú im chcem venovať.Beatles – All You Need Is Love (1967)Jedna z vôbec najžiarivejších hviezd hudobného neba prichádza tak ako nikdy. Mne vždy príde na um svadobná scéna z Love Actually, keď hudobníci po celom kostole vstávajú hrajú túto známu melódiu a sympatický černošský spevák spieva mladomanželom, že naozaj všetko, čo potrebujú, už majú. Odkaz tejto už 45-ročnej klasiky pretrváva desaťročia. Vitamin String Quartet nám ukázal, ako ju urobiť nesmrteľnou.Led Zeppelin – Stairway to Heaven (1971) Ak Vás už originál uviedol do nemého úžasu, tak sa teraz pripravte na hotovú extázu. Viola kopírujúca vokálovú líniu akoby plače, husle znázorňujúce hlavnú melódiu sú zjemnené nenápadným, ale o to viac neoddeliteľným čelom. Je to jedna z tých pokojných piesní, ktorá sa pred veľkým finále rozbehne tak, že človeka naplní takou radosťou ako by bol pred bránami raja. Fantázia! Queen – Somebody to Love (1976) Úvod znie ako jeden z tých soundtrackov, ktoré zvykneme počuť v najkrajších scénach filmov. Bridge mi dal pocit princeznej na kráľovskom plese a nástup na refrén bol akoby synchrónne tancoval každý jeden pár na plese. Je to naozaj ako hudba z nejakého veľkolepého zámku, elegantní páni, jemné dámy a všetko okolo odeté v kráse. To je presne to čo si predstavujem. VSQ urobil množstvo koververzií práve na tvorbu Queen, no myslím si, že sem sústredili všetok svoj umelecký talent a dokonalosť interpretácie. Najkrajšia verzia, akú som kedy počula a som si istá, že ani sám tvorca Freddie Mercury by nepohrdol vystúpeniu v sprievode VSQ. Pink Floyd – Another Brick in the Wall (1979) Prvotriedne zvládnutá základná melódia, ktorá robí koververziu odrodou presne toho, ako to bolo v origináli – pocit nespokojnosti, uniformity, neslobody a do toho poetické ťahy huslí – úplne nový level. Vokálová línia husiel znie presne ako chór nespokojných detí z pôvodnej verzie – dokonca by som povedala, že vyznieva naliehavejšie. Celá pieseň dáva dojem terigajúceho vlaku, ktorý nemá konečnú stanicu. VSQ upravili na svoj štýl aj iné tracky od Pink Floyd, toto je naozaj len malá ochutnávka toho, čo dokážu. AC/DC – Highway to Hell (1979) Priznám sa, že k tejto piesni som sa dostala len nedávno (to je len dôkaz, že ešte stále mám napočúvanú len malú časť z celkového počtu viac ako 700 videí) a nemohla som uveriť tomu, akí VSQ všestranní. Ako bola na našom gymnáziu zvykom, pondelok po stužkovej sme obiehali triedy v stužkových šatoch a ponúkali nedojedené koláče zo slávnosti. A nehralo nám nič iné ako táto fenomenálna pieseň. Aj v takejto klasickej verzií Highway To Hell „dáva“, keď vezmeme do úvahy len ten nepriestrelný gitarový riff a láme všetky stereotypy, ktoré som kedy mala o klasickej hudbe.Guns n` Roses – Sweet Child O` Mine (1987) Ak ste nalomení po predchádzajúcej pesničke, tak táto vás dostane. Transformácia najlepšieho gitarového riffu histórie si vyžaduje už naozaj majstrovstvo a VSQ z toho vyšli viac ako víťazne. Pri úvodných tónoch huslí srdce poskočí a keď sa pridajú ostatné nástroje – no neopisateľný pocit. Ako bonus k tomu vkusné doplnenie perkusiami a je na svete najlepšia „sing-along“ verzia (Mám pocit, že počujem Axla spievať). Táto pieseň je dokonalosť sama – v polovici spomalí (sme znova na kráľovskom plese) a potom ide na plné obrátky, kým plynule neprejde do fázy „Where would you go , sweet child of mine,“ až po razantné zakončenie, podobné originálu. Raj v ušiach. Metallica – Enter Sandman (1991) Tak epickosť tohto tracku nie je snáď ani vyjadriteľná slovami. Začiatok znie úplne nevinne, to je však len povestné „ticho pred búrkou“. Máte pocit, že sa blíži niečo neidentifikovateľné. Fascinuje ma, ako dokážu v jednej pesničke sláčikové nástroje znieť tak obveseľujúce a tú znejú ako keby prorokovali koniec svete. A keď si už myslím, že ma nič neprekvapí, niekde v polovici, zrazu počujem kúsok z originálu piesne. Temnota by sa dala krájať.Nirvana – Smells Like Teen Spirit (1991) Toto si dajte poriadne hlasno. Smells like teen spirit je považovaná za najlepšiu pieseň 90-tich rokov a najlepší rockový track všetkých čias . Ak vás nepriklincuje intro, tak nástup na refrén a refrén vás roztopí. Je to ako jemnejšia verzia Kurtovho hlasu, stále však dostatočne drsná. Prechod zo refrénu na slohy – tá presnosť a rýchlosť odpovedania si nástrojov na sekundu presne ako v origináli a zakončenie také, že musíte kliknúť na replay. Michael Jackson – Black or White (1991) VSQ si nemohlo nevziať do parády aj nesmrteľné hity kráľa popu. Nevedela som veľmi dlho vybrať vhodného reprezentanta, pretože Michael a sláčikové nástroje – jednoducho neodolateľné. Všetky boli fantastické, tu však stačili prvé tóny a vedela som, že toto je ono. Bezchybne zachytili ten typický tanečný feel, ktorý má takmer každá Jacksonova hitovka. Len sa pokúste na to netancovať! Nemožné! R.E.M. – Everybody Hurts (1993) Oneskorene som sa dozvedela, že R.E.M. sa rozhodli ukončiť skupinu po fantastických 30tich rokoch na scéne. Správa sa ku mne dostala z komentárov na stránke Youtube práve pod videom k originálu tejto koververzie. Zlomilo mi to srdce, a nič nedokáže viac vyjadriť môj smútok ako táto úprava. Od prvého do posledného tónu je to pocta skupine, ktorá dostala (okrem iných) alternative rock tam, kam patrí dnes.

Monika Rusinová

Monika Rusinová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vždy tak trochu umelec :) Zoznam autorových rubrík:  HudbaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu