Všetky koververzie doteraz boli malými príbehmi bez slov. Avšak, tak ako každý človek milujúci hudbu, aj ja mám svojich osobných favoritov. Je to pre mňa 10 verzií, ktoré jednoducho počúvam. Nie je počúvanie ako počúvanie. Počúvam o čom hudba rozpráva, nechávam sa ňou viesť. Zatváram oči, nevnímam nič - len zvuk. Stav bez tieže, pozemskej tieže starostí. Iný svet. Môj svet. Aj váš svet.
Seriózne vyzerajúci páni, a tiež dámy zväčša v tmavom oblečení so sústredeným výrazom a nástrojom v ruke verzus takisto tmaví muži a ženy, často s tetovaním a piercingom, na pódiu ako odtrhnutí z reťaze a často pútajúci pozornosť extravagantným zjavom, správaním a životom. Ak by bol pohľad na klasickú hudbu a alternatívnu rockovú hudbu 21. storočia takto stereotypný, zdá sa, že nie sú v žiadnom prípade schopné koexistencie. Je to však naozaj tak?
Snáď od vzniku hudby samotnej je láska témou číslo jedna. Inak to nie je ani dnes – nemám však na mysli len klasické love songy, z ktorých sa cítime byť presladení, ale aj tie o hneve po rozpade vzťahu, zlomenom srdci, prípadne o zmiešaných pocitoch voči druhej osobe.
Chýba mi pravá, nefalšovaná hudba. Z rádia sa na mňa valia poväčšine iba smeti, samozrejme, česť výnimkám. Texty o „nikdy nekončiacej party“ na spôsob „tuc tuc“ sú pre mňa zaujímavé tak možno na tancovanie, ale inak? Hudba v dnešnej dobe stráca hodnotu. Je to ako fastfood bez žiadnej výživovej hodnoty, a to na dennom poriadku. Komu táto nekvalita prekáža, si hľadá alternatívny zdroj „vitamínov“ a to podľa možnosti nevyčerpateľný. Náhodou som pri brázdení na YouTube narazila na zdroj, ktorý som doteraz nevyčerpala a oslovil ma natoľko, že sa musím už konečne podeliť. Dámy a páni – predstavujem vám Vitamin String Quartet!
